Slivovice, Polívka na lane, kaluže za bránkou. Finále zbláznilo Valachy

Keď hokejisti Vsetína v roku 1994 postúpili do extraligy, mali zostavu nadžganú odchovanci neďalekého Zlína. Zlínští funkcionári si aj preto z malého klubu spoza Syrákova uťahovali. “Nepíšte Vsetín, ale Zlín B. Veď je to naša farma,” odkazovali vtedy so smiechom novinárom z regiónu.

Lenže do tejto “farmy” už vtedy pumpoval milióny korún Roman Zubík, vyučený čašník, ktorý sa po novembra 1989 vrhol na podnikanie a v biznise s ľahkými vykurovacími olejmi a ropou závratne zbohatol. A hokejových fanúšikov v třicetitisícovém meste vďaka nemu čakala zlatá 90. roky.

To ale na jar 1995 ešte nikto netušil. Vsetín sa prebil do finále cez Litvínov a České Budějovice, lenže favoritom nebol.Experti vtedy dávali väčšie šance druhému finalistovi zo Zlína, ktorý prešiel Plzeň a zdolal hviezdne Kladno. Tím viedol Vladimír Vůjtek, góly strieľala nezastaviteľná lajna Janků, Štraub, Meluzín a v útoku lietal dvadsaťročný zelenáč s dlhými vlasmi Petr Čajánek.

Finále medzi dvoma krajskými rivalmi, to bola udalosť! Lístky zmizli behom pár hodín a atmosféra hlavne medzi fanúšikmi bola vybičované na maximum. “Hráči to brali prestížne, ale žiadna nenávisť tam nebola. Poznali sa zo Zlína 1xbet moblna app aj z extraligy.To medzi fanúšikmi to bolo vypätejší, “vybavuje si Zdeněk Čech, vtedajší Vůjtkův asistent.

Oslavy, ktoré nebrali konca

Zimnom štadiónom na lapač vo Vsetíne voňala slivovica, tribúny boli natlačené už dve hodiny pred zápasom, ale po dvoch tretinách prvého zápasu svietilo na tabuli skóre 0: 6. Zlín dominoval a vyhnal brankára Romana Čechmánkovi na striedačku.

Lenže tretiu tretinu Vsetín vyhral 3: 0 a od tej chvíle už sériu nepustil.V ďalšom domácom stretnutí vydrel triumf 2: 1 a išlo sa do Zlína.

Pred tretím zápasom sa od stropu haly na hojdačke po lane spustil nekorunovaný valašský kráľ, herec Bolek Polívka, a speváčka Jarmila Šuláková zaspievala českú hymnu.

Na ľade sa v oboch stretnutiach hralo podľa vsetínskych nôt. Valasi najskôr zvíťazili 4: 2 a vo štvrtom dueli je nezlomila ani vyrovnávacie bránka domáceho Jozefa Straub z ofsajdu.A potom prišla dlho spomínaná chvíľa…

V osemnástej sekunde nastavení ešte nezamrzla voda po úprave ľadu za zlínsku bránkou a obranca Pavol Kowalczyk nechal v kaluži puk, odkiaľ ho zobral vsetínsky Rostislav Vlach a šikovne dopravil do bránky.

“nárekov kamarátov zo Zlína počujem dodnes, ale už to nie je tak intenzívne ako na začiatku,” usmieva sa Vlach. “Mám k tomu jednu historku zo Zvolene, kde hral aj Kowal. Nacvičovali sme rozbehnutí presilovky. Tréner Bokroš hovoril: Obranca nechá kotúč za bránou, útočník ho vezme a povedie. Tak som hovoril Pavlovi, že to nemusíme nacvičovať, že to poznáme. Síce sa chvíľu mračil, ale potom sa smial.Každý robí chyby, tá jeho bola Nešťastná. ”

Vsetín mal titul a hneď na ľade začali nekončiaci oslavy. “Tlieskali nám ale aj Zlínští diváci, brali to športovo,” líči kouč majstrov a zlínsky rodák Horst Valášek.

Práve do jeho krčmičky Na Kováčskej dielni hráči vyrazili zo štadióna. “Niektorí už mali čo robiť, aby vyliezli z autobusu,” usmial sa Valášek. Autobus sa potom za zvuku klaksónu presunul do Vsetína. “Ani sme nemohli davom prejsť na Zimák. Rost Vlacha tam doniesli na ramenách, “spomína útočník Miroslav Barus.

Mimochodom, Zlín mal vtedy za titul od sponzora sľúbený zájazd na Kanárske ostrovy.Nakoniec tam hráči naozaj išli, ale polovicu ceny si museli zaplatiť sami.